Sprievodca výberom vína - rozdelenie a druhy

Čo by ste mali vedieť o víne

Biele a ružové víno

• Vhodné sklo: pohárik v tvare Tulipánu s rozšíreným dnom a zúženým hrdlom na vyššej stopke, objem 200–400 ml
• Správna teplota pri podávaní vína: 7 °C
• Správna teplota pri konzumácii: 9 - 11 °C *
• Servírovanie: Biele vína sa pre udržanie nízkej teploty odporúčajú servírovať v nádobe s ľadom alebo chladiacim tubusom, aby nedochádzalo k rýchlemu otepleniu obsahu fľaše.

Čo sa k nemu hodí: ryby, plody mora, kaviár, hydina, kuracie a teľacie mäso, zelenina, šunka, sushi, dezerty (ovocný koláč), ovocie, pizza, syry mäkké, tavené, kozie, ovčie, parené, Hermelín, Parmazán, Primátor

Červené víno

• Vhodné sklo: pohár v tvare Tulipánu alebo široký pohár  Balón na vyššej stopke, objem 400 – 600 ml
• Správna teplota pri podávaní vína: 10 – 12 °C
• Správna teplota pri konzumácii: 12 - 14 °C *
• Servírovanie: Pri červených vínach sa robí tzv. dekantácia. Víno sa pri nej preleje do karafy, čím sa prevzdušní a harmonizuje. Navyše môžete oddeliť prípadný sediment. Pokiaľ nemáte karafu, nechajte víno aspoň „vydýchať“ v otvorenej fľaši. Dekantácia by mala trvať aspoň pol hodiny, pri starých robustných vínach však až dvanásť hodín.

Čo sa k nemu hodí: zverina, steaky, pečená kačka a hus, hovädzie, bravčové, baranie, cestoviny, klobásy, syry typu Niva, syry s tmavou plesňou, zrejúce a výrazné, Hermelín, Parmazán, Primátor

Šumivé víno

• Vhodné sklo: úzky a vysoký pohárik v tvare Flauta o objeme 150 - 250 ml., ktorý nechá vyniknúť retiazkovanie bubliniek z dna
• Správna teplota pri podávaní vína: 5 °C
• Správna teplota pri konzumácii: 7 – 9 °C
• Servírovanie: Šumivé vína by sa pre udržanie nízkej teploty mali podávať v chladiacej nádobe s ľadom a vodou.

Čo sa k nemu hodí: ustrice, homár, langusta, morské plody, údený losos, hydina, varená zelenina, omeleta, slané pečivo, dezert - puding, pena, suflé

* Kvalitným, silným vínam neuškodí teplota vyššia: pri bielom o 1 °C, pri červenenom až o 6 °C podľa obsahu tanínu.

VÍNA Z ČILE

Vďaka svojim ideálnym klimatickým podmienkam sa Čile stalo najvyhľadávanejším regiónom Južnej Ameriky na výrobu kvalitných vín. Na rozdiel od európskych vín sú vína z Čile mohutnejšie, s intenzívnejšou ovocnou chuťou. Je to spôsobené jednak polohou krajiny s Tichým oceánom na jednej strane a pohorím Ánd na druhej strane, jednak podnebím. Miestne teploty, slnečný svit, zrážky, intenzita prúdenia vzduchu a mráz vytvárajú jedny z najlepších podmienok na pestovanie hrozna na svete.
Zo širokej ponuky som si vybral známe vinárstvo Bisquertt, ktoré sa nachádza v údolí Colchagua južne od Santiaga de Chile. Ide o jednu z najlepších lokalít, výrazne ovplyvnenú blízkosťou Tichého oceánu, kde sa vyrábajú plné harmonické vína, typické pre miestny jedinečný terroir (miesto, kde sa rodí víno - kombinácia podnebia, geografie, geológie a pôdy - pozn. red.). Vína z tohto rodinného vinárstva pravidelne získavajú vynikajúce hodnotenia na svetových súťažiach a recenzie v renomovaných odborných časopisoch.
 

Slávne vinárske údolie Colchagua (kďe pôsobí vinárstvo Bisquertt), sa tiahne v dĺžke 33 km až k Tichému oceánu.
 

TALIANSKE VÍNA

Názov Prosecco je pravdepodobne odvodený od názvu dediny s rovnakým menom, ktorá sa nachádza neďaleko Terstu. Toto vynikajúce šumivé víno, ktoré sme pre Vás vybrali, sa pestuje v oblasti trojuholníka tvoreného mestami Padova, Vincenza a Treviso.
Podľa zachovaných dokumentov sa Prosecco začalo vyrábať už v Rímskej ríši a rovnako ako dnes sa používalo len hrozno odrody Glera. V tom čase to bolo len tiché víno. Prosecco, ako ho poznáme dnes, sa začalo vyrábať až začiatkom 20. storočia. Bolo to spôsobené najmä zavedením nových technológií druhotného kvasenia.
 
Kvalita tohto vína sa výrazne zlepšila po roku 1962, keď sa zvýšila technologická disciplína. Od roku 2009 je oblasť chránená označením DOCG (Denominazione di Origine control e garantita), ktoré zaručuje kvalitu tohto najznámejšieho talianskeho šumivého vína. Vďaka svojej relatívne nízkej cene a vysokej kvalite Prosecco úspešne nahrádza pravé šampanské pri slávnostných príležitostiach. Výborne sa hodí aj na prípravu sviežich letných koktailov.
 

Na týchto svahoch v oblasti Veneto zrejú hrozná na výrobu šumivých vín Prosecco z našej ponuky.
 

RAKÚSKE VÍNA

V posledných dvoch desaťročiach sa rakúske víno stalo jedným z najvyhľadávanejších vín. Tri štvrtiny produkcie alpskej krajiny tvoria biele vína, ktoré vynikajú predovšetkým bohatou arómou a ovocnou chuťou. Horúce letné dni a chladné noci dávajú vzniknúť sviežim, aromatickým vínam plným chuti a rafinovaného charakteru. Krásne údolie Wachau okolo Dunaja ponúka najlepšie podmienky na pestovanie rizlingu rýnskeho a veltlínskeho. Víno je súčasťou kultúry našich južných susedov už viac ako dve tisícročia. V rakúskych vinohradníckych regiónoch sa nachádzajú aj pivnice z rímskych čias.
 V našej ponuke nájdete dve špičkové polosladké vína z vinárstva Ferdinand Mayr. Majiteľ Ferdinand Mayr najprv pôsobil ako úspešný lektor na Rakúskej vinárskej akadémii a od roku 2008 ako úspešný vinár, ktorého krédom je autenticita v kombinácii s vysokou kvalitou. Jeho vinice sa nachádzajú v známej vinárskej oblasti Wachau, ktorá leží v údolí rieky Krems, prítoku Dunaja. V tamojšom chladnejšom podnebí sa rodia neznámejšie rakúske rizlingy a veltlíny. Z tohto sortimentu sme vybrali Grüner Veltliner, ktorý má typickú výraznú korenistú chuť s vyváženou sviežou kyslosťou, a Riesling (odroda Rizlingu rýnskeho), ktorý zaujme ovocnou vôňou a sviežou kyslosťou.
 

Ferdinand Mayr je rovnako vášnivým muzikantom, ako vinárom.

 
ARGENTÍNSKE VÍNO

V Argentíne, južne od Mendozy, na dohľad od zasnežených vrcholov hôr, sa nachádza vinárstvo Valle de Uco, ktoré bolo v roku 2022 uvedené do Svetovej siene slávy viníc. V tomto údolí vlastní vinárstvo Santa Julia rodina Zuccardi už tri generácie. Vyskúšajte suchý a sýto rubínový Malbec Plus alebo svieži Malbec Rosé v našej vinotéke.
Argentínska vinárska oblasť Mendoza sa nachádza na východnom úpätí pohoria Andy. Vinohrady sú vysadené vo vyšších nadmorských výškach (600 až 1100 metrov nad morom), čo z nich robí jedny z najvyššie položených vinohradov na svete. Na zavlažovanie viníc sa používa voda z topiacich sa ľadovcov. Táto voda z Ánd je plná minerálov, ktoré zvyšujú kvalitu viniča. Nezabúdajte na slnečné lúče, ktorých je vo viniciach dostatok takmer po celý rok. Výsledkom je vysoký obsah cukru, vďaka ktorému nie je potrebné sladenie. V Argentíne je to dokonca zakázané.
 

Valle de Uco v Argentíne a najlepšia vinica sveta.
 

VÍNA Z USA

Víno začali na severoamerickom kontinente pestovať prví osadníci v 16. storočí. Dlhú dobu ho nechávali zrieť v nekvalitných dubových sudoch, malo ťažkú dubovú arómu a prieberčivým Európanom nevoňalo. Brutálny marketing sa síce snažil presvedčiť spotrebiteľov, že takto má víno chutiť, ale bezvýsledne. K revolúcii došlo až v 70. rokoch 20. storočia, keď do USA prišlo niekoľko francúzskych investorov, ktorí začali dovážať svoje odrody a výrobné postupy. V súčasnosti sa v celej Únii pestuje 450 000 hektárov vína. Najznámejšie oblasti sa nachádzajú na západnom pobreží, najmä v slnečnej Kalifornii, Oregone a štáte Washington. A práve z Južného Washingtonu, konkrétne z renomovaného vinárstva Two Vines, k nám prichádzajú skvelé vína Chardonnay, Merlot a Cabernet Sauvignon. Vyznačujú sa vyváženou chuťou a vôňou.
Vína z oblasti štátu Washington sa vyznačujú vyváženou chuťou a vôňou, ktoré sa zachovávajú vďaka mikroklíme s minimálnym ročným množstvom zrážok. Tunajší vinári vyvinuli dômyselný zavlažovací systém, ktorý zabezpečuje presné zavlažovanie pôdy, aby sa zabezpečili optimálne podmienky na zber úrody.
 

Pôsobivý pohlaď na jednu z viníc v Columbia valley v americkom štáte Washington.

Harmónia chutí alebo Čo sa k sebe hodí

Kyslé: Kombinácia jedla a vína sa hodí, svieže suché víno urobí z kyslého jedla ešte kyslejšie. Umocní tiež horkosť či chuť korenia. Zato s tukmi reaguje vínna kyselinka jedna radosť: rozpustí ich a výdatné pokrmy zjemňuje. Dobre sa znáša aj so sladkým, ktorému dodá väčšiu sviežosť

Horké: horké a horké - to k sebe nejde. Vína s vysokým obsahom trieslovín zvyšujú horkosť jedla. Zato sa skvele družia s údenými a grilovanými mäsami. Pomáhajú tiež rozkladať tuky a chutia aj so sladkými jedlami.

Slané: Slané jedlo zvyšuje vnímanie kyslosti, takže túto kombináciu nemožno odporučiť. Neznáša sa veľmi ani s horkými trieslovinami, zato dobre vychádza so zvyškovými cukrami - klasikou je v tomto smere osvedčená kombinácia slaného syra Roquefort a sladkého vína Sauternes.

Sladké: Sladké jedlo a sladké víno, to je skvelá kombinácia! Pocit sladkosti sa totiž nesčíta, ale harmonizuje. Dezertné víno pristane nielen dezertom, ale aj nasladnutým smotanovým omáčkam, sladkokyslej ázijskej kuchyne či pikantným pokrmom s kokosovým mliekom.

Obecne platí, že...

• Biele víno podávame k svetlým mäsám (hydinové, teľacie, rybie, plody mora), svetlým omáčkam, zeleninovým šalátom a väčšine syrov. Červené sa zase hodí k tmavým mäsám, korenitým jedlám, cestovinám a syrom s výraznou chuťou.
• Servírujeme biele vína pred červenými, mladé pred vyzretejšími, ľahšie pred ťažšími, suché pred sladkými.
• Platí zásada svoje k svojmu: k ľahším, jednoduchším, málo koreneným jedlám s nízkym obsahom tuku zvolíme ľahšie, suchšie víno. Tučnejšie jedlá nájdu oporu v plnších vínach s vyšším obsahom alkoholu (prívlastkové, neskorý zber). Čím korenenejšie je jedlo, tým výraznejšie by malo byť aj víno. K sladkým dezertom a ovociu potom podávame sladké biele alebo ružové víno, prípadne víno šumivé alebo perlivé.
• Ak je víno súčasťou receptu, mali by ste rovnakým vínom hotové jedlo tiež zapíjať.
• K regionálnym špecialitám patria miestne vína: kohúta na víne po burgundsky zapijeme burgundským, tiramisu skvele doplní šumivé talianske Prosecco.
• K polievkam sa väčšinou hodia biele vína, výnimkou sú zverinové a mastné vývary, ktorým pristane červené víno.
• Syry predstavujú výbornú kombináciu k bielemu aj červenému vínu, záleží na druhu. Mäkké, tavené, kozie, ovčie a parené syry spláchnete bielym vínom, syry s modrou plesňou typu Niva, tmavou plesňou a zrejúce viac doceníte s červeným. Tvrdé syry ako čedar alebo parmazán môžete podávať  s obidvomi vínami, rovnako tak syry s bielou plesňou typu Hermelín.
• Víno k cestovinám sa vyberá podľa omáčky. Ta je pre harmóniu jedla dôležitejšie ako mäso. Pri mäse vôbec veľa záleží na úprave: červené víno je jasná voľba k hovädziemu steaku, ak servírujete hovädzí plátok so smotanovou omáčkou, doceníte kombináciu s plnším bielym vínom.
• Ovocné šaláty potom nachádzajú ideálny protiklad v aromatickom bielom víne.

Čo naozaj neodporúčame

Milujete zmrzlinu a čokoládu? Dajte si ju radšej s kávou a na víno zabudnite! Rovnako tak budete s ťažkosťou hľadať harmóniu chuti v kombinácii vína a vajec.